Všeobecne o plemene

Československý vlčiak je...

krížencom karpatského vlka a nemeckého ovčiaka, pôvodne určený na stráženie hraníc a prácu v armáde. No jeho silná väzba k psovodovi nevyhovovala požiadavkám na služobného psa. Psovodi sa často menili a pes to znášal veľmi ťažko. Vynikal však svojou inteligenciou, vytrvalosťou, čuchom, zrakom a inými vlastnosťami, aj zlými, ktoré iné psy nemajú. Dnes slúži ako spoločník, menej, ale nie zriedka, ako záchranársky pes alebo pracovný. Dožíva sa 12 a viac rokov, váži okolo 30 – 40kg a v kohútiku sa pohybuje výška od 60 do 70cm. Nápadne sa podobá vlkovi. Často si ho ľudia mýlia s huskym alebo malamutom, zvláštnym nemeckým ovčiakom, ale najčastejšie s vlkom. Pripomína aj menej známe plemeno Saarloosov vlčiak, ktorý je rovnako kríženecom vlka a nemeckého ovčiaka.

Svojim ladným pohybom, elegantným telom, vlkošedou farbou, jantárovými šikmými očami je určite neprehliadnuteľný, no môže v niekom vyvolať aj strach. Je temperamentný, vytrvalý klusák, vysoko inteligentný a učenlivý, vyžaduje úplne odlišný prístup ako iné plemená psov. Tvrdá ruka a dril, ktorý sa tak často využíva pri nemeckých ovčiakoch, u neho nefunguje.

Je neobyčajne verný pánovi a jeho svorka (rodina) je pre neho všetkým. Pre svojho pána bude cvičiť a skladať skúšky, aj keď sa o ňom hovorí, že je to pes na nič. Musí mať však kontakt so svojím pánom a to čo najužší, inak chátra.

Nie je náročný na životné podmienky, je mu dobre aj v panelákovom dome, aj v domčeku so záhradou, no hlavný je kontakt s pánom. Vyžaduje denne niekoľkohodinové prechádzky a zamestnanie, tráviť čas s pánom, nie len polihovať na dvore. Jeho slabou stránkou je lov zvery, problémy s privolaním, zavíjanie, neznášanlivosť osamotenia, je majster únikov a svoju vysokú inteligenciu využíva vo svoj prospech, čomu sa jeho pán nemusí veľmi potešiť...

Je vhodný k aktívnemu človeku, ktorý mu poskytne denne veľa svojho času, lásky a trpezlivosti zároveň celý jeho život.

Výchova vlčiaka

Úlohou chovateľskej stanice nie je len to, aby mala sučka šteniatka, ale aby chovateľ pripravil šteniatka na život s ľuďmi a položil základy výchovy a správneho psychického vývoja šteniatok. O výchovu sa chovateľ stará prvých 7 - 8 týždňov, potom sú šteniatka k odberu a s výchovou pokračuje nový majiteľ.

Prvých 15 dní šteniatka nepočujú a nevidia, ich hlavnou náplňou je len jesť a spať. Chovateľ sa teda stará hlavne o čistotu a zabezpečenie zdravotného stavu šteniatok a ich matky. Ako náhle však začnú počuť a vidieť, začínajú sa pohybovať, začne aj výchovná práca pre chovateľa.

Výchova spočíva v tom, že chovateľ tak, ako šteniatka rastú a začínajú sa pohybovať, necháva ich skúmať okolie, priestory koterca, prípadne bytu a vytvárajú si vzťah s ľuďmi a inými psami. Vzťah chovateľa a šteniat sa prehlbuje ich denným kontaktom, kŕmením a starostlivosťou. Chovateľ musí šteniatka pomaly zvykať na ruchy. Musí však myslieť na to, že strach môže vzťah podkopať, preto musí byť opatrný a zoznamovanie s okolím a väčšími ruchmi musí byť premyslené a postupné. Práca chovateľa spočíva v tom, aby šteniatka povzbudzoval v objavovaní svojho okolia, zoznámil ich s ruchmi a dodal im odvahu a istotu, že im nehrozí nebezpečenstvo.

Výchova u nového majiteľa je o niečom inom. Chovateľ síce môže šteniatka pripravovať na nové situácie, ale každé jedno môže ísť do iných podmienok. Jedno do rodinného domu, druhé do rodiny s deťmi a tretie do bytu, do centra mesta. Každé miesto má svoje špecifiká. Preto je na majiteľovi, aby pokračoval v tom, čo chovateľ začal.

Chovateľ by mal majiteľovi povedať o povahe šteniatka a to, či je naozaj vhodné do jeho podmienok, alebo či sa má pozrieť po inom. Je nutné, aby majiteľ navštívil šteniatko minimálne jeden krát pred odberom. Ideálne je je 2 - 3, krát alebo aj viac. Odchod od matky potom nebude tak ťažký a majiteľ bude mať možnosť vidieť a sledovať vývoj svojho budúceho miláčika. Chovateľ musí poučiť majiteľa o spôsobe výchovy práve československého vlčiaka, ktorá je mimoriadne dôležitá. Správna výchova tvorí základ spolužitia.

Nesprávna alebo zlá výchova, môže mať katastrofálne následky. Je nutné sa preto o nej informovať a zoznámiť sa s jej pravidlami pred tým, ako si psíka zoberiete domov a najlepšie pred tým, ako o psovi začnete uvažovať. Zaberie totiž mnoho času a nervov, kým bude z vlčiaka "aký-taký normálny pes". Mali by ste byť neustále v kontakte s chovateľom, ktorý by vám mal ochotne pomôcť pri nejakých nejasnostiach. Vlčiaci potrebujú naozaj iný prístup a motiváciu, výchovu a hlbokú socializáciu, na rozdiel od iných plemien a kto si dá záležať na tejto časti jeho života, nebude mať potom v budúcnosti problémy s nevyrovnaným psíkom.

Výcvik vlčiaka

Pojmy výchova a výcvik so sebou úzko súvisia, ale nie sú to isté. Vycvičený pes neznamená vychovaný a naopak. To, že má pes skúšky poslušnosti ešte neznamená, že sa vie chovať v autobuse, alebo s vami bez problémov pôjde na vodítku po rušnej ulici.

Zásadou číslo jedna je správna výchova. Od malička psíka socializujeme, a tým ho vlastne pripravuje na budúci výcvik. Výchova je základom pre výcvik. V období od 7 až 8 týždňa do približne 3 mesiacov je psík najviac vnímavý a je to najdôležitejšie obdobie jeho života. Čo zanedbáte teraz, napravíte len veľmi ťažko. Psíka treba zoznámiť s čo najviac podnetmi, teda ľuďmi, dopravnými prostriedkami, s cudzími psami, so všetkým, s čím sa v živote stretne a čoho sa nesmie zľaknúť. Takto vychováte rozvážneho psa, ktorý sa nezľakne. Šteňa nedokáže udržať tak dlho pozornosť a všetko je pre neho hra. Hrou ho naučíte čo smie a čo nesmie. Keď bude psík starší, bude jednoduchší jeho výcvik. Nezanedbajte toto obdobie a nemávnite rukou nad jeho prejavmi, ktoré sa nám môžu zdať zanedbateľné. Ide o malé roztomilé šteniatko, ale to šteniatko si uvedomí, že mu je všetko odpustené a neskôr sa vám to vypomstí.

Výchova a výcvik idú ruka v ruke so vzťahom pes – psovod. Musí byť medzi nimi priateľstvo, ale aj dôslednosť zo strany psovoda a jeho prirodzená autorita. Pes je zvyknutý na postupnosť v hierarchii a keď má presne určené miesto vo svorke (v rodine je to posledné miesto, aj za babičkou a aj za bábätkom), bude šťastnejší. Vždy by sme mali byť jeho vodcom my a ukazovať mu, čo smie a čo nie, čo sa bude teraz robiť a podobne. Ak nemáme jasno, môže si pomyslieť, že ako vodca sme na nič a bude sa snažiť prevziať „velenie“. Pri výcviku musíme byť dôslední a nič nezanedbať. Ale nemýľme si dôslednosť a tvrdosť. Hlavne v prípade vlčiakov sa to nevypláca. Dôslednosť znamená, že po vydaní povelu musí nasledovať výkon a je jedno, či povel vydal majiteľ psa alebo jeho manželka. Pes poslúchnuť musí. Povel musí byť vyslovený jasne, zrozumiteľne a vždy rovnako. Po vyslovení trvajme na prevedení, inak si pes pomyslí, že ak ho raz nevykoná, my sa vzdáme a on má pokoj.

Prehnanou tvrdosťou, drilom a nebodaj bitkou NIČ nedosiahnete, len toľko, že sa váš pes bude báť, čo môže viesť k agresii, resp. plachosti. Založte svoj vzťah na priateľstve a férovosti. Nezabúdajte za odvedenú prácu odmeňovať a keď už si situácia vyžaduje trest, zvoľte taký, ktorý je primeraný veku a situácii. Vyťahanie za kožu, ako by to urobila matka šteňaťu, trhnutie vodítkom, zvýšeným hlasom vyslovené „fuj“,... Trest nemá byť bolesť, ale nepríjemný vnem a následne žiaduca zmena chovania psa, ak je správna, nasleduje odmena a teda udobrenie.

Stupeň výcviku musí odpovedať veku a psychickému rozpoloženiu psa. Nečakajme od dvojmesačného šteniatka dokonalé odloženie alebo stopercentné privolanie. Výcvik musí byť postupný, nadväzovať na predchádzajúce cviky a skúsenosti a kým nemá pes zvládnutý jeden cvik, nepokračujme v cvikoch ďalej. Nič neunáhlime a nezanedbajme. Výcvik šteniatka je iný ako výcvik dospelého psa.

Myšlienka - dám si vlčiaka vycvičiť niekomu inému a on ma potom bude poslúchať, je častá od nováčikov, čo sa plemena týka a je hlbokým omylom a chybou. Vlčiak je inteligentný. Bude poslúchať svojho pána a toho, v kom vidí alfu, autoritu, vodcu. To, že vy ho dáte niekomu vycvičiť bude znamenať len to - výcvikár je alfa, jeho počúvam. Vy ako majiteľ musíte byť pripravený pracovať so psom po celý jeho život. Spolupráca s výcvikárom, ktorý má skúsenosti s vlčiakmi, prípadne s človekom s pochopením pre plemeno, je nevyhnutná, ale základy musíte u psa položiť vy. Ide o váš vzťah so psom, nie o vzťah výcvikára a vášho psa.

Prvé dni v novom domove a starostlivosť o vlčiaka

Cesta domov v aute alebo v inom dopravnom prostriedku je pre malé šteniatko stresujúca situácia. Je možné, že mu zostane zle a je vhodné hneď po príchode ho nekŕmiť.

Nový člen domácnosti bude smútiť za svojou rodinou. Prvé hodiny v novom domove by ste sa mali okolo šteňaťa pohybovať len vy, nedovoľte, aby ho rodina a hlavne deti privítali príliš búrlivo, mohlo by sa vyľakať. V kľude ho preveďte všetkými miestnosťami vášho domova, kam bude mať prístup. Ak niekam bude mať prístup zakázaný, musíte to dodržať a miesto mu neukážte. Zaveďte ho k miske s vodou, k hračkám, pelechu.

Postupne mu predstavte členov vašej domácnosti. Ak máte záhradu ukážte mu aj tú. Ak už jedného psa máte, zoznámte ich veľmi opatrne, Ak máte pochybnosti, zoznámte ich na neutrálnom mieste, najlepšie na takom, ktoré váš starý pes nepozná. Keď sa šteňa upokojí, môžete mu skúsiť dať krmivo, ktoré ste dostali ako výslužku od chovateľa. Podajte mu o 1/3 kŕmnej dávky menej, na ktorú je zvyknuté. Zbytočne šteňa neberte na ruky, no snažte sa ho brať von a hneď od prvých minút ho vychovávajte, socializujte. Šteňa sa vyprázdňuje každé dve hodiny (ale aj častejšie), ak sa vyprázdni vonku, riadne ho pochváľte, no ak sa mu stane nehoda vo vnútri, netrestajte ho, no dajte aj najavo, že nie ste spokojní, napr. povelom „nesmieš“.

Na prvú noc so šteniatkom sa pripravte, veľmi sa nevyspíte. Od chovateľa si prinesiete kúsok látky napáchnutej pachom matky a bývalého domova a tú uložte šteňaťu do lôžka. Môžete ju omotať okolo teplého termoforu. Neodporúča sa brať šteňa do postele, ale umiestnite brlôžok blízko nej. Šteňa možno bude nariekať za domovom. Ak ho cez deň vyčerpáte hrou a spoznávaním nového, prespí dlhšiu dobu v kuse. No ak začne nariekať, utíšte ho pohladením alebo jemným prihovorením sa. Neberte ho však z lôžka, mohlo by si navyknúť, že len čo zaplače prídete a vyslobodíte ho. Šteniatko je osobnosť a je jedinečné a to, koľko nocí si bude zvykať je veľmi individuálne. Pravdepodobnejšie je, že vás zobudí kvôli venčeniu... Väčšinou zmení polohu počas noci a nájde si miesto, ktoré mu bude vyhovovať najviac. Bude sa snažiť zabaviť sa, pýtať sa von vyvenčiť, ale hlavne bude spať, pokiaľ ho dostatočne unavíte cez deň.

Vlčiak je nenáročný na úpravu. Jeho srsť má samočistiacu schopnosť, teda ak sa aj ušpiní, špina uschne a opadá sama. Strihanie nie je potrebné. V období pĺznutia je nutné srsť prečesávať. Množstvo vypadanej srsti je prirovnateľné k severským plemenám.

Či už zvolíte ako krmivo grnaule alebo surovú stravu je na vás. Avšak investujte do kvlaity, pretože vlčiak je pes veľký a nesprávna výživa a priveľká záťaž v mladom veku, môžu spôsobiť dyspláziu bedrového kĺbu. Kvalitná strava sa skladá hlavne z mäsa a mäsových kostí, príloh, zeleniny, ovocia, olejov a podobne. Granulované krmivá musia obsahovať správny pomer vápnika a fosforu. Stavte na kvalitné krmivá, ktoré však určite nenájdete v supermarketoch.

Mgr.Petra Rothbauerová, ChS Tobrok

© Klub chovateľov československého vlčiaka Slovenskej republiky - garant plemena Československý vlčiak